Fondue

Milujem syry v akejkolvek podobe a chuti. A tak som sa rozhodol pri posedení s priateľmi zahrať si jednu hru o ktorej nemajú ani chýru. Ste zvedaví? Čítajte ďalej a odpoveď najdete v článku.

Pravá Fondue sa pripravuje vo Švajčiarsku. Ale keďže sme tu doma a nie pod Alpami, tak si ju pripravme k večeru. Budeme štyria. Mám prichystané "nádobíčko", ktoré sa používa pri príprave Fondue. Uvidíme, či sa mi to podarí tak aby som uspokojil chúťky svojích priateľov.
Kúpil som pol kila kvalitného ementálu. Ešte ho pre istotu ochutnám a je vynikajúci tak si ho dám zabaliť. Ešte kúpim dve fľašky bieleho vína a jedno nesladké do zmesi. Mám všetko? Aha ešte treba čerešňovicu, no ale odkial zobrať tu pravú švajčiarsku však? Tak zoberiem maďarskú, snáď ten rozdiel priatelia nezistia. Ono zíde sa nám pri mnohých kuchárskych výtvoroch francúzskej kuchyne. Všetko ostatné by malo byť doma. Tak ideme na to.

Naše Fondue uvaríme v nato určenom hrnci. Miešať ho budeme kovovou metličkou. Prichystám stôl pre štyry osoby, tanieriky, špeciálne vidličky na fondue a poháre na víno. Každý dostane hlboký tanier a v ňom asi 12 kúskov zatvrdlého chleba. Musíme ho nakrájať tak aby nebol moc malý lebo bude z vidličky padať a zas tak veľký aby sa pohodlne zmestil do úst.

Víno vložím do mrazničky aby sa nám rýchlo schladilo. Hostia už sedia a čakajú na ten zázrak, ktorý bol niekoľkokrát farbisto opísaný akej to je vynikajúcej chuti. Tak a ideme na to.

Rozdelím robotu. Jeden krája chlieb, druhý syr na drobné kocky a ostatný kibicujú. Syr sa nesmie struhať je to vraj znesvätenie ak nie zločin. No čo musíme sa prispôsobiť. Vnútro hrnca potriem cesnakom. To je pre vôňu. Postavím hrniec na plyn. Každý mi do toho kibicuje, no robím si to po svojom. Mierny oheň a pomaly prilejem 2 deci nesladkého vína. Dám tam muškát, trochu bieleho korenia. No! A potom tam hodím na drobno nakrájaný syr. Víno pomaly začína variť a miešam metličkou aby sa mi syr nepripálil. Syr sa pomalí taví a rozpúšťa sa vo víne. Veselo miešam a vdychujeme úžasnú vôňu. Ale voľáko sa mi to víno nechce poriadne miešať so syrom. Niečo s tým treba urobiť. Odstavím na chvíľu hrniec a vezmem kávovú lyžičku zemiakového škrobu, ktorý rozpustím v troche vína. Vznikne kaša, ktorú postupne za miešania prilievam do hrnca. A už sa to zlepšilo, syr sa začína zmiešavať s vínom. Ako šľahám metličkou a vidím že je to zmiešane tak pridám za štamperlík čerešňovice. Dám na plyn. Miešam veselo ďalej, kibici si pomaly posadali a čakajú kedy začnú hody. Vôňa je po celej kuchyni. Ochutnám, je to vynikajúce len ešte alkohol trochu cítiť, tak par minút a môže sa podávať. Na stole je varič so sviečkou, na ktorú naše fondue položím. Sviečka udržuje teplo a syr príjemne tekutý. Nalejem každému za pohár vína a ideme na to. A teraz nastáva hra o ktorej moji hostia ešte nevedia. Všetci robíme jeden a ten istý pohyb. Napichneme chlieb na vidličku, vsunieme do hrnca, namotáme syr, vkladáme do úst, zatvárame oči, vychutnávame, zakusujeme a zapíjame studeným vínom.
A pohroma. Už je to tu. Priateľovi pri mne spadol chlieb do hrnca. Za to musí zaplatiť pokutu a ísť kúpiť ešte jednu fľašku vína. Že o tom nevedel? Tým horšie preňho, každý to vie. A odvtedy si každý dá pozor.

Dojedli sme, zhasnem sviečku. Na dne je vrstvička pripečenej fondue. Tu dostane najčestnejší hosť. Jasne najprv sa handrkujeme kto ním tentokrát bude. Tak a sme sa dohodli. Ale na okrajoch hrnca je tiež osmaženej a vysušenej Fondue. To ostane pre mňa. Veď si to za ten fajnový večer zaslúžim nie?